Dva mesiace prázdnin – tak to im závidím.

Autor: Marcel Perecár | 30.4.2013 o 0:12 | Karma článku: 12,90 | Prečítané:  1823x

Ak nám, učiteľom, ľudia vôbec niečo závidia, tak sú to určite prázdniny. Niektorí dokonca dôvodia, že práve kvôli tým prázdninovým voľnám nemáme vôbec čo ústa otvárať a žiadať ešte niečo také nehorázne, ako je zvyšovanie platov, či nebodaj nejakú inú výhodu. Nemáme čo hovoriť, veď máme tie prázdniny, čo ešte chceme. Tak som si povedal, že vám porozprávam o tom, akou obrovskou „výhodou“ prázdniny naozaj sú a zároveň skúsim vymenovať niektoré nevýhody, pre ktoré by určite nikto učiteľom nemusel viac prázdniny závidieť.

Musím byť úprimný, na prázdniny sa teším. Väčšinou aj viac ako študenti, ale zároveň sa niet čomu diviť: keby niekto učil nonstop celý rok, tak ho po dvoch-troch rokoch musia hospitalizovať. Patrí to totiž k takzvanej psychohygiene, ale aj to si asi niekto vymyslel, aby rehabilitoval oddych a záhaľku. Či už áno, alebo nie, prázdniny máme počas roka celkom rovnomerne rozdelené na jesenné (zvyčajne dva dni až tri dni vrátane štátneho sviatku), zimné (okolo dvoch týždňov plus priľahlé dni pracovného pokoja a víkendy), jarné (týždeň), veľkonočné (štyri dni z toho dva dni majú voľno aj všetci ostatní) a letné prázdniny. O tých si väčšina ľudí myslí, že trvajú dva mesiace a že učitelia počas tohto obdobia nič nerobia. Ako to teda je?

Skutočnosť je oveľa prozaickejšia. Hneď ako deti opustia brány škôl so svojimi vysvedčeniami, začína sa pre učiteľov čas, keď síce neučia, ale namiesto toho robia všetky tie práce, ktoré v iných zamestnaniach robia sektretárky, alebo podobne zamerané pracovné sily. Nič proti ich práci, ale učitelia takúto pomoc nemajú. Všetku agendu okolo žiakov a študentov, katalógových listov, elektornickej dokumentácie, inventarizácie, triednických záležitostí, archivácie, rozmnožovania študijných materiálov a niekedy aj učebníc, štatistík, školení, prípravy učebných plánov, korešpondencie, komunikácie s rodičmi či inými subjektami, ktoré nejako školská činnosť zasahuje, všekto, čo ste nestihli, alebo čo sa nepodarilo máte možnosť dobehnúť počas prvého týždňa letných prázdnin, keď si už väčšina ľudí užíva alebo si už dokonca užila nejaký ten „first minute“. Až potom nastávajú prázdniny aj pre učiteľov, aj keď si zväčša aj počas týchto nasledujúcich šiestich týždňov musia nájsť čas na prácu po večeroch, aby v novom školskom roku nemali zbytočný zhon a mohli sa venovať hlavne svojej prvoradej činnosti, ktorou je učenie a výchova. Do školy sa vracajú najmenej týždeň pred začiatkom školského roka, aby pripravili všetko na príchod študentov. Okrem už spomínaných činností sa menia na maliarov, údržbárov, školníkov, upratovačky a ktovie čo ešte, aby bolo všetko v najlepšom poriadku a aby v septembri nemuseli bývať v práci až do večera.

Keď si tie voľné prázdninové dni zrátate, zistíte, že ľudia v iných profesiách majú asi len o týždeň dovolenky menej. Teraz si poviete, že moje počty sú veľmi vágne a nepresné; je to tak, lebo to voľno má mnoho podmienok, ktoré sa niekedy ani nepodarí splniť.

Prázdniny si totiž učitelia musia častokrát odrobiť. Prečo? Prázdnin je totiž viac, ako dni dovolenky, na ktorú máme podľa zákona nárok. To znamená, že počas roka musíme pracovať nadčasy alebo zostávať v robote dlhšie, ako je nutné. Učitelia väčšinou majú nadpočetné hodiny, a to namiesto kolegov, ktorých škola uživiť nedokáže, a preto ich hodiny rozdelí medzi ostatných učiteľov a tí si ich potom nechávajú preplatiť alebo si ich zbierajú na prázdniny, keďže je neprípustné, aby ich čerpali počas roka alebo počas pracovnej doby.

A teraz môžeme prejsť na nevýhody, keďže jedinú výhodu, zdanlivú dĺžku prázdnin, máme už pekne za sebou. Prvou z nevýhod je, že prázdniny sú vopred dané a nedajú sa presúvať, či sa vám to hodí, alebo nie. Ja by som bol radšej, keby mali jarné prázdniny dva týždne a letné keby mali o týždeň menej. Nič sa s tým však nedá robiť a učitelia si môžu dovolenku vyberať iba v čase, keď už nebeží žiadna výhodná cenová ponuka (first minute, alebo last minute), čiže v hlavnej sezóne, kedy sú ceny najvyššie a keď aj počasie hlavne v letnom období nie je vždy prívetivé a je neznesiteľne horúco. Keď si to dáme dokopy s ďalšou nevýhodou, najnižším platovým ohodnotením, keďže učiteľ nedostáva žiadne príplatky či odmeny za špeciálne pracovné povinnosti, ktoré vám počas roka aspoň trochu vylepšujú výplatu, vychádza to tak, že napriek svojim nízkym platom sú učitelia nepriamo nútení platiť za dovolenku (ak vôbec na nejakú v danom roku našetria) tú najvyššiu možnú sumu. To je skutočná „výhoda“ prázdnin, keď si vezmete, že napríklad za tú istú dovolenku v auguste zaplatíte v septembri niekedy aj o polovicu menej. Nie však učitelia, lebo tí už pracujú a spomínajú na to, ako celé leto museli šetriť, aby si na týždeň dva niekde išli oddýchnuť. O luxuse sa už vôbec nedá hovoriť. Aj na bežnú dovolenku si totiž niektorí učitelia musia zarábať buď cez prázdniny, alebo počas roka po večeroch a vo všemožnom inom čase.

Ďalšou nevýhodou je to, že počas prázdnin máločo vybavíte. Veľa učiteľov je takých empatických a uvedomelých, že si na prázdniny nechávajú dokonca lekárske vyšetrenia, vybavovačky a iné veci, na ktoré im počas roka nezvýšil čas. Až počas prázdnin však niekedy prídu na to, že vybavovať niečo cez prázdeniny je ešte náročnejšie a že je vlastne strašne veľa aj iných povolaní, ktoré majú zrazu voľno. Alebo je tam jednoducho veľa ľudí. A tak chodíte sem a tam a aj tak nič nevybavíte. Veď čo vlastne chcete, keď sú prázdniny.

A nakoniec je tu ten nedostatok slobody: darmo by ste ostali v robote radšej v lete a v zime by ste chceli viac lyžovať. To sa predsa nedá, lebo vy predsa musíte učiť. A keď budú hlásiť na prázdniny zlé počasie, zbytočne pôjdete do roboty – máte voľno, a tak si treba dať pršiplášť a ísť na kúpalisko. A keď bude pekne a vy si viete prácu urobiť aj rýchlejšie, nie je vám to nič platné. Musíte ostať v práci a čakať, keby sa počasie zosynchronizuje s vašimi prázdninami. Alebo sa modliť za nejakú pozitívnu zmenu.

Takto to chodí u nás cez prázdniny. A nemyslite si, že si od detí oddýchneme. Doma nás cez prázdniny čakajú tie naše vlastné deti. Niežeby sme ich nemali radi, ale ani cez rok, ani cez prázdniny si od seba neoddýchneme a potom to miestami škrípe.

Aj tak sa na tie prázdniny teším. Zvlášť teraz, keď nám prestali z dôvodu nedostatkov financií, ktoré zabudlo ministerstvo vyčleniť na zvýšené platy, preplácať nadčasové hodiny a sme nútení si ich vyčerpať počas prázdnin. Konečne dosiahneme možno aj celé dva mesiace prázdnin. To bude závisti. Škoda len, že tú prácu si často domov ani nemôžeme zobrať a nakoniec nás v auguste alebo v septembri v škole opäť počká. A možno nám ostane nejaké náhradné voľno aj na štrajk, aby sme pripomenuli, že v školstve predsalen nie je všetko „kóšer“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?